2nd Chapter

1. october 2013 at 13:27 | Sophie |  story

Nishe | via Tumblr

Hola! Je tu vaša "vysnívaná" ďalšia časť môjho nepomenovaného príbehu :D Mám pre vás za úlohu pomôcť mi vymyslieť názov xD Takže neváhajte písať svoje návrhy! :D
Hej a. Trošku od témy ale sľúbila som, že vám ukážem tie topánky čo som si kúpila. Trošililililililinku sa podobajú na martensky :D Sú hnedé :)
Klikni na ODKAZ a uvidíš ich :D :D Tak a teraz otvorte celý článok a začítajte sa do môjho shitu :D :3


Keď teta dorazila, potichu otvorila vchodové dvere a jemne ich zabuchla. Čierne nohavice, ktoré mala zastrčené do čižiem, boli špinavé od blata. Čierne vlhké vlasy mala rozpustené a padali jej na plecia. Vyzerala ustráchane, pretože sme ju nikdy kvôli niečomu takému nevolali. Vlastne to až doteraz bolo Clarissine tajomstvo.
Mama už medzitým všetkým zaspala, takže ľahkú mamu na tetin pokyn odniesli na zadné sedadlo auta. Cestou do auta sa trocha mykala, ale to bolo spôsobené len nejakými snami. Od domu ku ceste neviedla žiadna betónová či kamenná cestička, takže sa všetky poriadne zašpinili čerstvým blatom. Všetci boli radi, že mamu nezobudilo jemné mrholenie na jej tvár. Clarissin drdol nedržal svoj tvar, pretože nebol dobre upevnený. Mollyine rozpustené vlasy trochu navlhli od dažďa, Margaretine už mokré vlasy znovu navlhli a výnimkou neboli ani tie mamine, ktoré už len voľne viseli vo vzduchu. Teta Margaret si sadla za volant, Clarissa s matkinou hlavou v lone a Molly s maminimi nohami na stehnách boli zo všetkého nepokojné.
Mamine opíjanie bolo spôsobené jedine otcovou smrťou, a ten zomrel pred hodnými rokmi. Nikdy nebola opitá od rána - ráno bola ešte usmievajúca sa vzorná matka, ktorú by chcelo každé dieťa. Opíjala sa až večer, keď už dcéry museli spať - toto bol dôvod ich skorej večierky.
Teta sa snažila jazdiť opatrne, aby žiadnym prudkým pohybom nezobudila sladkospiacu mamu.
"Som rada, že mamka zaspala. Myslím, že jej už je jej lepšie. Určite sa ochvíľu vylieči z tej hroznej chrípky. Pozri, už naberá farbu." ukazovala na maminu tvár vysmiata, ničnetušiaca Molly. Teta zrejme až teraz pochopila, že Molly o ničom nevie. A takto je to aj lepšie.
Po celú cestu spolu neprehovorili ani slovko, teda až na Mollyine radostné štebotanie. Margaret zastavila prudkým pohybom pred nemocnicou. Chvíľu sa preklínala, lebo nechcela zobudiť mamu, no tú by snáď nezobudil ani pobyt v škôlke, kde každý kričí a niečo chce.
Všetky tri vystúpili z vyhriateho auta do škaredého počasia, no typickej jesene vo Wellingtone. Vysoká nemocničná budova pôsobila pod zamračenou oblohou chladne a sivo. Zeleň okolo nemocnice pomaly chradla aj napriek tomu, že mala dostatok vlahy. Mamu -ktorá sa medzitým prebudila, bola mierne vyplašená, pretože nevedela, čo sa s ňou deje- postavili Clarissa a Margaret na nohy, a povedali jej, aby šla s nimi. Poslúchla. Clarissa a Margaret ju schmatli pod pazuchami, nebránila sa. Molly za nimi radostne poskakovala.
Keď vošli dnu, zavalilo ich príjemné teplo. Clarissine líca sa zafarbili do ružova. Kráčali pomaly len preto, lebo mama sa rýchlo pohybovať nedokázala či možno ani nevládala. Vďaka hnedým drievkam, ktoré boli poobkladané na stenách, už nemocnica nepôsobila chladne. Okolo pobehovalo množstvo ľudí, na ich tvárach chýbal úsmev. Zopár detí za matkami radostne poskakovali, rovnako, ako poskakovala Molly. Žena po tridsiatke pred sebou vláčila belasý kočík, druhá, v sivomodrých šatách niesla dieťa na rukách. Muži v čiernych oblekoch unavene sedeli v čakárni, bolo vidieť, že čakali niekoľko hodín. Medzi nimi sa motalo množstvo zdravotných sestier, jedna z nich pribehla aj k nim.
"Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?" opýtala sa jedna zo sestier, na ktorej bolo vidno, že sa usmieva len z donútenia a zo zvyku. Síce to bola mladá žena okolo tridsiatky, na tvári jej bolo vidno vrásky, možno od starostí, možno od častého hnevu. Biele vlasy mala zopnuté v starostlivom cope, ktorý z polovice zakrýval bieli čepiec s červeným krížom. Jediné výrazné farby na nej boli len červený kríž na čepci a červená farba na nechtoch, ktorá kričala z jej snehovo bielej pokožky. Dalo sa poznať, že pobyt na slnku nemala rada.
"Odveďte nás, prosím, za doktorom." bez pozdravu odpovedala teta Margaret. Sestra len zažmurkala a naznačila, by ju nasledovali.

ˇˇˇ
Pohybovala sa rýchlo, no keď sa obzrela a zistila, že za ňou nestíhajú, spomalila. Všetci naokolo stíchli. Neznáme tváre sa obzerali za opitou mamou, niečo si mrmlali, staršie dámy s rukou na ústach zhíkli a niektorí na nich aj ukazovali. Vedela, že to čo hovorili nebolo nič dobré. Predierali sa pomedzi zloprajných, zlomyseľných ľudí - od detí s úprimnými tváričkami, ktoré o ničom netušili, po dospelákov s krútiacimi, nesúhlasnými hlavami. Zabočili do uličky, a tam už žiaden človek našťastie nebol. Hneď, ako sa na nich dodívali zvedavé oči, cítila sa lepšie. Došli na koniec uličky a zastavili pred obrovskými hnedými koženými dverami s veľkým nápisom. Sestrička trikrát jemne zaklopala o zárubňu. Dvere sa po pár sekundách rozleteli, no doktor sedel v kresle za stolom, na ktorom mal poroskladané papiere. Každému, okrem sestričky, to bolo prinajmenšom divné.
"Molly, počúvaj." Clarissa si kľakla k Molly, aby bola v rovnakej výške ako ona. "Teraz chvíľu počkáš vonku. Sadni si na lavičku a ticho nás počkaj, dobre?" ukázala na lavičku za Molly a pritisla jej ukazovák na pery. Molly len súhlasne prikývla a rozbehla sa na lavičku. Clary sa usmiala. Molly jej úsmev opätovala. Clary sa prudko otočila tak, že sa jej vlasy už úplne vyvliekli z gumičky ktorý spadla na zem a pomohla tete dostať mamu dnu. Molly si to všimla a gumičku si navliekla na ruku. Sestrička s unavenou tvárou si zívla a vyšla von z miestnosti. Clarissa nespozorovala kedy vyšla, ani kedy zatvorila dvere. V miestnosti ostali sami. Teda, štyria.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Lady Carrot Lady Carrot | Web | 1. october 2013 at 16:33 | React

Super!:3

2 Desirée Lydon Desirée Lydon | Web | 1. october 2013 at 19:44 | React

Skvělá kapitola, moc se těším na další! :)
Jinak k těm výrazům, tak třeba Nebelvír je Chrambromil (myslím), to dělá ten slovenský překlad. Metlobal je famfrpál, Slizorin je Zmijozel, Biflomor je Mrzimor,Šikná ulička je Příčná ulice atd., na víc si nevzpomenu :D

3 zarin-world zarin-world | Web | 4. october 2013 at 19:58 | React

Krásne topánky :)

4 Kate. Kate. | Web | 5. october 2013 at 19:09 | React

Přejmenuj si prosím Lady Carrot na: Kate.
I s tou tečkou(y) děkuju:D:)

5 Nell Nell | Web | 6. october 2013 at 12:34 | React

Ty boty jsou krásné, mám podobné, ale červené. :)

Napsala jsi to nádherně. Jsem hrozně zvědavá na pokračování! :3

6 zarin-world zarin-world | Web | 9. october 2013 at 20:09 | React

krásne topánky :) a príbeh je suprový :)

7 Katherine Katherine | Web | 18. october 2013 at 19:29 | React

Ahoj, moc se omlouvám že mi to tak dlouho trvalo. Už jsem zase zpátka a začala jsem zase blogovat. Jestli máš pořád zájem, do affs tě beru, máš krásný blog. Jestli ano, prosím dej mi vědět abych si tě zapsala ;)

8 Kate. Kate. | Web | 18. november 2013 at 16:59 | React

Promiň, ale mažu tě z affs.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement