1st Chapter

15. september 2013 at 19:40 | Sophie |  story
? | via Tumblr
Hello darlings :3
Píšem jeden taký shit, a chcela som sa oň s vami podeliť. Aby ste povedali či vôbec za niečo stojí. :) Prosím, pred tým než to okomentujete, prečítajte si to. A hodnoďte to úprimne, či sa mi to vôbec oplatí písať. :) Ale.. mám veľmi inteligentné affiliates, takže sa nemusím báť. :3
(prepáčte, že je farba pozadia na tak veľkej časti biela, neviem prečo)



Prebudila sa jemným šťuknutím do pleca do daždivého rána. Nevoľky sa otočila no stále napoly spala. Keď sa po chvíli napokon rozhodla otvoriť oči, zazrela sestru usmievajúcu sa od ucha k uchu s tácňou plnou jedla či nápojov. Rukávy na čiernom svetríku s mačičkou mala vyhrnuté pod lakťami a obtiahnuté džínsy poukazovali na jej útle nôžky. Chvíľu sa na seba pozerali a usmievali, no nevydržali to a obe sa rozosmiali. Milovali túto hru.
"Je mi divné, že si ostala ticho po taký dlhý čas." Clarissa sa zamyslela sa a usmiala sa. Molly len pokrčila plecami a položila tácňu s raňajkami na Clarissin nočný stolík.
"No vidíš. Lepším sa." povedala tenkým, no vážnym hlasom a sadla si na Clarissinu posteľ. Načiahla sa po čips, ktorý ležal v miske s ďalšou hrbou jeho kamarátov a s chuťou do neho zahryzla. Neprítomne sa zadívala na stekajúce kvapky dažďa na okne, pokojne prežúvala jedlo a prázdnu ruku držala pri ústach. Clarissa sa zadívala do sestriných tmavohnedých očí so zeleným krúžkom okolo zreničky. Vždy ju do nich rýchlo vtiahli a ona sa nevedela vynadívať. Keď Molly skončila s pozorovaním stekajúcich kvapiek, hodila pohľad na duchom neprítomnú Clarissu, no tá potom čo Molly urobila nejaký pohyb, bola späť v reálnom svete.
"Molly, však si tie raňajky robila sama? Myslím si, že mama by mi na raňajky nepodávala čipsy, či orieškovú čokoládu." úprimne sa zasmiala a odkryla zo seba perinu. Potom si sadla vedľa Molly a vzala si tanier s chlebom. "A taktiež by mi nenamastila chlieb s medom bez masla." zahryzla do chleba.
"Uhádla si!" zatlieskala a položila si misku so slanými pochutinami do lona. "Chcela som ťa potešiť. Potešila som ťa, Clary?" Clarissu zaskočilo, ako ju Molly nazvala, pretože takto ju volal len otec, a ten zomrel v Molliiných troch rokoch, takže nemala šancu si to zapamätať. Ale taktiež je to len obyčajná prezývka. A síce sa na Clarissinej tvári nejavili žiadne známky zaskočenia, vnútri sa to odrazilo dvakrát.
"Hm. No.. jasné. Jasné že si ma potešila!" zaskočenie sa jej trochu prejavilo v hlase. Keď ju to prešlo, pritúlila si Molly bližšie k sebe a pobozkala ju na čelo. Na jej studené pery sa privalil zával tepla. Molly sa zmohla len na krátky úsmev. "No už utekaj. Musím sa prezliecť." pokývala hlavou a mykla plecami. Molly sa zachichotala a rozbehla sa preč. Našťastie nezabudla zatvoriť dvere.

ˇˇˇ
Zo skrine Clarissa vytiahla šaty, ktoré na sebe nemala snáď sto rokov. Veľmi silno pochybovala, že jej budú ešte dobré. Boli celé biele a zúžené v páse. Okolo rukávov bola našitá biela kvetovaná čipka a čipku mali aj okolo sukne. Na prekvapenie Clarisse sedeli šaty ako uliate. Postavila sa pred zrkadlo. trochu si upravila sukňu, pretože bola mierne pokrčená. Sadla si za toaletný stolík, siahla pre hrebeň a rozčesala si vlasy. V takomto daždivom počasí sa jej vlasy zdali byť sivé a mnohokrát pre to bola veľmi naštvaná. Dočesala si posledný prameň vlasov a znechutene odhodila hrebeň na stolík. Oprela sa o chrbát stoličky a ruky si skrížila na prsiach. Keď ju banovanie prešlo -alebo rozmýšľanie nad účesom-, vzala si gumičku a vlasy zaviazala do drdola. Nadnes už nemala chuť viac súperiť s vlasmi, tak bola spokojná hoc aj s drdolom, z ktorého vytŕčali pramienky vlasov. No vtedy ju už dole volala sestra so zúfalým tónom v hlase.

ˇˇˇ
Ešte stále mierne znechutená zliezla dolu po schodoch. Schody viedli presne do obývačky. Na sedačke sedela mama s hlavou zaborenou to béžového vankúša, ktorý perfektne kontrastoval s jej hnedou farbou vlasov a k nej pribehla Molly s pohárom pravdepodobne čistej vody. Mama zdvihla tvár a až vtedy uvidela jej zničenú tvár - oči mala opuchnuté, pod očami kruhy lilej farby a líca už nemala zafarbené do ružova, ako bolo zvykom. Molly jej podala vodu. Mama si ju vzala do roztrasených rúk, cez ktoré hýrili všelijaké odtiene fialovej či modrej farby. Ruky mala spuchnuté. Molly tušila, že sa mama nedokáže napiť sama, tak jej pohár naklonila k ústam. Molly bola na svoj vek priveľmi inteligentná a šikovná. Po dlhom bojovaní sa konečne napila, no očividne jej to nepomohlo. Hlavu naspäť zaborila do vankúša. Clarissa to všetko pozorovala len z diaľky. Ihneď jej napadlo, že je znova opitá.
"Mami!" vykríkla Clarissa a pribehla k zničenej matke. Obe sa strhli, lebo si Clarissu očividne nevšimli. "Mami! Čo sa ti, preboha, stalo?" matka sa zmohla len na krátky, tichý ston a vankúš ešte viac stlmil jej hlas, takže to Molly zjavne nepočula. Matka prišla domov vždy opitá, no nikdy ju nevidela až v takom dezolátnom stave. Namiesto nej odpovedala znepokojená sestra.
"Nemám tušenia!" položila pohár s vodou na stôl a zúfalo pokrčila tvár. "Keď som odišla z tvojej izby, počula som mamu plakať, tak som k nej pribehla. Jediné čo povedala, bolo, že jej je veľmi zle. Tak som jej šla po vodu. A potom si prišla ty." zaborila tvár do dlaní a začala zúfalo kňučať a plakať ako poranené zviera. Súcitne ju pohladila po dlhých čiernych vláskoch. Molly zdvihla hlavu a uplakane sa na ňu usmiala. V očných bielkoch bolo vidno červené žilky. Usmiala sa, no nemohla vidieť, ako sa jej malá sestra trápi, či ako plače, a rozplakala sa aj ona.
"Neboj sa. Všetko bude dobré." privinula si ju a bradu položila na jej hlavu. Vnímala, ako so sebou Molly od plaču myká, ako jej Mollyine slzy stekajú po pleci a následne jej premáčajú bavlnené šaty. Molly zakaždým, keď sa matka vrátila domov, Clarissa poslala hore do svojej izby, takže nemala šancu zistiť, čo s mamou je. No teraz sa mama opila doma. Síce nebolo vidieť žiadne otvorené či dopité fĺaše, z matky tiahol silný puch. Ale Clary ju mala stále rada. V duchu dúfala, že Molly o ničom netušila, a že si to vysvetlila ako trocha silnejšiu chrípku. No nikdy nemohla vedieť, čo sa v Mollyinej hlávke odohralo.
"Poď Molly." zvolala na sestru. Matka nastrážila uši. "Zavoláme tete Margaret, aby nás s mamou odviezla do nemocnice." mama zrazu obžila a rozhadzovala rukami ako šialená.
"Nikde ma nedostanete! Nedovolím vám to!" sestry sa zhrozene a s otvorenými ústami pozerali na matkine výkriky.
"Kľud! Kľud mami!" utešovala ju Clarissa, zatiaľ čo sa rozbehla Molly do predsiene, aby zavolala tete. Mama sa postupne ukľudňovala, znova spadla ubolená už do vyleženého vankúša s menšou priehlbinkou, ktorá sa pomaly zmenšovala. Dlhé vlasy jej padali okolo pliec a bokov. Z Mollyinho rozhovoru s tetou započula, len nejaké slová či vety. Molly sa vrátila, odhrnula sestre vlasy a pošepkala jej do ucha tak, aby mama nič nepočula: "Teta už je na ceste." Clary len ticho prikyvovala s pevne zovretými perami.


 

2 people judged this article.

Comments

1 Desirée Lydon Desirée Lydon | Web | 16. september 2013 at 14:55 | React

Páni, moc hezké, těším se na další kapitolu :)

2 Somniis Somniis | Web | 16. september 2013 at 15:54 | React

Super, moc krásně píšeš :-) Příjde mi to takové, mno... reálné... že to prostě úplně vidím před očima:) To jak se na začátku holky na sebe smály a potom ty opilecký řeči jejich mamky... no, ty mě vlastně docela pobavili:D Já si představím jak dospělá žena tančí po bytě s roztaženýma rukama a volá: "Nikde ma nedostanete!" :D... no mě by na místě Clarissy a Molly asi do smíchu nebylo, ale teď... prostě.... mno, už to nebudeme řešit... A ať je tu brzo další kapitolka, moc se na ni těším:)!

3 Nell Nell | Web | 20. september 2013 at 18:40 | React

Jelikož jsem od tebe ještě nic nečetla, vůbec jsem netušila, co můžu čekat. A nečekala jsem něco takhle krásného. Strašně pěkně jsi to napsala. Jsem zvědavá, jak to je doopravdy s její mamkou, a hlavně, proč se opíjí.

Pekelné stroje.. já nevím, něco mi to říká, ale nečetla jsem to. Kdo to napsal? :)

4 zarin-world zarin-world | Web | 20. september 2013 at 20:11 | React

krásne :) teším sa na ďalšiu :)

5 Wee Wee | Web | 21. september 2013 at 13:56 | React

Ahoj , ďakujem za komentár. Som rada že niekto sa na nich pobaví , veď to je účelom :)

PS: Aj ja milujem moje CRABLEs :-D

6 Lady Carrot Lady Carrot | Web | 21. september 2013 at 18:11 | React

Ahoj! Promiň, že píšu tak pozdě, ale do affs tě vezmu ;) Můžeš si mě zapsat!

7 Nell Nell | Web | 22. september 2013 at 10:14 | React

Mortal Instruments jsem četla, a vím, že Cassie napsala ještě jedno, TID. Ale česky to bohužel ještě není, tak jsem to nečetla. Anglicky si na to netroufám. Ale vím o jednom blogu, kde to někdo překládá, začala jsem to trochu číst, ale na počítači to prostě není ono. Jinak děkuju. :)

Mám dojem, že máme podobný design. :D Byla jsem inspirací? :3

8 Lady Midnight Lady Midnight | Web | 22. september 2013 at 13:08 | React

Zbožňujem príbehy ktoré napíšeš <3 :D a stotožňujem sa s Molly ;) :P

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement